„Chcem aby to malo šťastný koniec. Prosím Ťa o Happy end. Aspoň teraz,“ napísala mi na facebooku Sweetie.
„Neuveríš, ale ja chcem presne to isté. Už len, aby som sa nezobudil. Lebo sa bojím, že je to všetko len sen. Dokonca aj čas uteká nejako rýchlo.“
„You know you’re in love when you can’t fall asleep because reality is finally better than your dreams.“
„I know, that i´m fallen in love, when i see you. Už som ti povedal, že máš krásne oči?“
„Už som ti povedala, že máš tie najkrajšie meniace sa zeleno-modré oči?“ odpovedala mi otázkou.
„Vieš, že už niekoľko tisíc krát som to počul? A od tebáááá, hmm asi 5 krát tento týždeň. Dúfam, že to nebolo naposledy, lebo taký kompliment vždy poteší.“
Išiel som cez školu. Zahľadený do zeme som šiel chodbou. Rozmýšľal som, nepozeral som po nikom. Ked zrazu som do niekoho narazil.
„Ježíš, prepáč nechcel som,“ ospravedlnil som sa hneď. Až vtedy som si všimol do koho som narazil. Bolo to dievča ktoré som si nikdy predtým nevšimol. Tipoval som to na prváčku. Hnedé oči. Hnedé dlhé krásne vlasy. A nádherný úsmev.
„To nevadí,“ usmiala sa a išla ďalej.Kebyže nemám úžasnú frajerku, tak by som išiel za ňou. Do hlavy som si len zafixoval triedu do ktorej vošla. Nevedel som, či sa mi to niekedy zíde.
„Ahoj,“ povedal som a objal som Sweetie.
„Čau zlatko,“ odpovedala mi s krásnym úsmevom Sweetie.“No čo? Ako sa mi máš?“
„Parádne keď som konečne už s tebou. A ty Kubi sa ako máš?“
„Divne. V škole zase prepadám. Ale je mi to už jedno. Mám teba,“ povedal som a objal som ju.“Z angličtiny?“
„Áno. Vieš že to nie je pekné keď vlastnému frajerovi nechceš dať doučovanie?“ povedal som jej z úsmevom.
„Už dávno som ti vravela že neviem doučovať. Proste ja neviem učiť iných ľudí. Neviem vysvetľovať.“
„Sweetie keď prepadnem, tak ti to budem vyčítať to vieš,“usmial som sa. Ja sa angličtinu naučím aj svojpomocne. Nie je až taká ťažká, ako som si myslel niekedy. Stačí tomu len pochopiť. Je to ako so všetkým v živote. Niekedy ani nemusím chápať, stačí to len prežívať. Do posledného detailu.
Neskôr som si našiel správu. No nebola od Sweetie. Bola od tajomného dievčaťa, ktoré som stretol v škole. Stálo tam len jednoduché „ahoj“. Odpísal som jej a pridal som si ju k priateľom. Nevidel som v tom nič zlé. Veď je to len nejaké dievča zo školy. Nebola prihlásená, tak mi odpoveď hneď neprišla. Ani mi to nevadilo, bol som ešte stále mimo z toho, že zase chodím so Sweetie. Myslím, že z toho bolo mimo viac ľudí. Neviem prečo ma tieto myšlienky vždy tak rýchlo unavia, no zase som bol strašne unavený. Zaspal som.
„Vieš, že veci ktoré chceš, sa ti časom splnia?“ spýtal som sa Sweetie na druhý deň.
„Viem, zistila som to už. Všetko stačí chcieť. Prečo sa pýtaš?“
„Len tak. Lebo som chcel Teba a mám ťa. Na druhý pokus, ktorý už vydrží. Lebo aj to chcem. Byť s tebou až do konca dní,“ povedal som jej. Neklamal som. Naozaj som to tak cítil. Naozaj som z toho naplnený radosťou. Naozaj ju ľúbim. Chcem byť s ňou, tak som. Zdieľa rovnaké myšlienky, tak je so mnou aj ona. Tie prvotné pochybnosti už vyprchali. Ľúbila ma. Dávala mi to najavo.
„Pivo alebo vodku?“ pýtal sa ma kamarát v piatok večer.
„Kofolu.“
„Si robíš srandu že?““Naozaj nechcem piť. Keď si predstavím, ako mi zajtra bude zle, tak nechcem nič.““Veď je piatok preboha. Zajtra je sobota tak si dajme aspoň do nálady,“ presviedčal ma.
„No a zajtra k tomu ešte robím. Naozaj nechcem. Ja tie nálady poznám. Chytí ma slina a budem na šrot ako tank.“
„Jedno pivo aspoň, nech nepoškvrníme víkend. Jedno pivo určite neodmietnieš.“
„Dobre, ale fakt iba jedno. Nechcem aby mi zajtra bolo zle,“ povedal som mu, popričom som mu stále nepovedal dôvod, prečo fakt nechcem piť. Áno, nechcel som aby mi bolo zle, ale nechcel som ani, aby to dopadlo ako pred tým. Aby som zase nerobil somariny. Naozaj som vypil iba jedno pivo a šiel som preč.