Predchádzajúca časť :http://james3335.blog.pravda.sk/2013/03/23/nahody-neexistuju-cast-2/
„Z poldecáka sa neopiješ“, odpovedal som Baške, ktorá mi práve rozprávala, aký ma jeden chalan krásny úsmev.
„Ako to myslíš?“, pozrela nechápavo.
„Nezaľúb sa do úsmevu, keď nevieš čo sa za ním skrýva. Samozrejme, môžeš si po prvom poldecáku povedať, že je to kvalitná pálenka, ale tak isto si môžeš povedať, že ti je zle. Môže ťa aj natiahnuť. Nikdy nevieš koľko toho znesieš neskôr. Možno sa to dostane do pár poldecákov, ale väčšinou to končí zle. Tak daj tomu čas, zo sladkej a chutnej pálenky býva väčšinou najhoršie,“ odpovedal som jej.
„Prečo musíš stále hovoriť v hádankách Kubko?“ spýtala sa ma.
„Ja ani neviem. Niekedy po nociach rozmýšľam,“ odpovedal som jej s úsmevom.
„Áno ja viem, že ty si šťastný s Luckou, ja viem že si šťastný, ale prečo mi hovoríš toto? Nemyslíš, že by som mohla byť s nám šťastná? „
„Ale samozrejme Baška, že môžeš. Ja ti len vravím, že sa z jedného poldecáka neopiješ,“ odpovedal som zase v hádanke.
„Ách Kubko, kto sa má v tebe vyznať? Rozumie ti Lucka, keď sa s ňou rozprávaš?“
„Samozrejme, veď s ňou pijem z toho istého poldecáka,“ odpovedal som so smiechom.
„A máte stále z čoho piť?,“ spýtala sa Baška, ktorá konečne začala hrať hru so mnou.
„Áno, veď fľaška je veľká. V láske si sama vyberieš, čo budete piť. A vidíš, stále sme šťastný,“ odpovedal som jej.
„Aj ja sa chcem už láskou opiť!“ vykríkla skoro zúfalo Baška.
„Nájdi si toho pravého a uvidíš že to pôjde,“ povedal som a ukončil som hovor.
„Čau zlato ideme sa opiť láskou?“ spýtal som sa Lucky o hodinu neskôr.
„Si pil alebo?“ odpovedala mi s nádherným úsmevom Lucka.
„Až teraz,“ odpovedal som jej s úsmevom po tom ako som jej dal pusu.
„Vieš, že práve sa mám chuť opiť do nemoty?“ pozrela mi do očí Lucka.
„Máme na to celú večnosť zlatko,“ odpovedal som jej s úsmevom a začal som ju bombardovať s bozkami. Niekto by tomu možno nepochopil, no my sme tomu chápali až príliš. Bolo nám príliš krásne, aby to niekto dokázal pokaziť. Mala úžasné pery, také sladké. Také ktoré sa nedali nemilovať.
„Neuveríš, ale ona mi píše tak krásne veci, a boli sme spolu von, neodolala som, musela som mu dať pusu. Aj sa úžasne bozkáva. Je mi s ním dobre,“ vravela mi s nadšením Baška o dva dni neskôr.
„Ešte sa s ním vyspi, a budeš ležať pod stolom s grckou pod sebou,“ zašomral som pre seba.
„Kubko, nie je to tak. Áno som z neho opitá, ale naozaj je úžasný. Povedal mi, že nikdy nevidel krajšie dievča, že mu je so mnou dobre,“ odpovedala mi Baška čím mi dala najavo, že ma počula.
„Nikdy nepozeraj na etiketu, skús zistiť koncentráciu toho čo sa v tom nachádza.“
„Toto mi vysvetli prosím ťa, teraz nechápem Kubko,“ povedala mi s nepochopením Baška.
„Pozri Baška, nezaľúb sa do úsmevu, never úsmevu, ver očiam. To čo vidíš v očiach je pravda. Každé klamstvo uvidíš v očiach. Ak nevidíš v očiach iskru, tak je ťažké láske uveriť. Iskra je prvé mesiace roky, pravá láska vydrží roky. V manželstve je to inak. Intenzívne je to prvé roky. Po 10 rokoch je to o inom, je to automatické. Ste spolu lebo máte byť. Áno ľudia sa majú radi, ale popravde, koľko vzťahov vydrží 10 rokov? Iba tie najsilnejšie v tejto dobe. Iba tie v ktorých je dôvera, v ktorých je láska až dokonca. Iba o tom to je. Never kráse, ver kráse vnútri človeka,“ usmial som sa na Bašku.
Bol nádherný deň. Leto. S Luckou sme sa išli kúpať. Na neďalekú nádrž. Bolo asi 35 stupňov. Úplné teplo. Našli sme si miesto, kde sme boli sami. Trvalo to asi pol hodiny, ale nakoniec sa nám to podarilo. Rozložili sme si veci, vyzliekli sa do plaviek a vošli sme do vody. Nejakú hodinu sme sa bláznili vo vode. Po chvíľke sme zistili, že neďaleko sa kúpu moji spolužiaci. Išli sme k nim, dali si pár pív, smiali sa a bolo nám krásne. Teplo, leto, voda, čo je viac? Samozrejme, že muselo byť krásne. Tak isto sme deň predtým zobrali deku, vodu a išli na výlet. Na lúku. Len sa prechádzali po lúke a sadli si na najbližšie miesto kde sme si mohli. Ľahli si a objímali sa. Pozerali na scenériu pred nami. Rozprávali v metaforách. Neohovárali sme. Nerozprávali sme sa o nikom inom. Nemali sme to v potrebe. Rozprávali sa o sebe. A bolo to nádherné. Načo je dobré si niekoho brať do huby? Len na to, aby sme boli ako stádo. Najkrajšie je sa venovať sebe. Nábojnica padne na zem, guľka sa zaryje. Amor zasiahol silno. Do oboch. Boh to tak chcel. My sme to tak chceli. Bol sme spolu v jedno. Boli sme jedno a to isté. Láska nás spojovala, neoddeľovala. Stále sme sa mali o čom rozprávať. Vkuse. O hviezdach, o vesmíre, o láske, o všetkom. Nestalo sa nám že by medzi nami bolo prázdne ticho. Baška pomedzi to začala chodiť s Tomášom. Nemal som jej to za zlé. Vôbec. Dúfal som,že konečne bude šťastná. Snažil som sa mu veriť, bola dobrá kamarátka. Najlepšia. Nechcel som aby ju sklamal. To by som si nedopustil. Samozrejme, snažil som sa mu veriť. Baška bola pekná. Vyzerali spolu šťastne. Boli spolu skoro každý deň. Každý večer, keď som sa s nou rozprával, vravela ako bolo krásne. Snažil som sa mu veriť. A pomaly som mu začal veriť, že to myslí vážne. Na moju radu s ním ešte nespala. Čakala na to, kedy si bude bude istá, že ju ľúbi. A on ju ľúbil. Ja som miloval Lucku, ona Tomáša. Sem tam sme spolu chodievali von. Sem tam som začínal spoznávať, že nie všetko v živote je zlé. Aj keď v poslednej dobe o nič iné nešlo. Len o to, kto bol viac, kto koho viac ojebal, podjebal, a oklamal. Ale pri Lucke som chápal, že život vie byť aj pekný. A krásny. Netreba veriť krásnym slovám. Treba veriť očiam, tomu čo v nich je vidieť. Treba veriť v skutky, nie tie prázdne, tie ktoré sú úprimné. Slovám, ktorým zodpovedajú skutky. Veď nik sa ešte neopil z poldecáka. Treba veriť tomu v čo veriť chceme, a tomu, v čo treba veriť. Nie vždy je sladký úsmev všetko. Nie vždy je každý zlatý chalan naozaj zlatý. Nie vždy je všetko krásne. Život ťa jebne vždy na štart , keď si myslíš že ti je najkrajšie. Treba vnímať znamenia. Treba veriť inštinktu, treba veriť najmä sebe. Never ľudom, ver sebe. Baška sa zaľúbila ľahko, verila. Mala dve možnosti na výber. Hajzel, alebo úžasný chlap. Človek sa smeje očami, nie ústami. To som sa jej snažil naznačiť. Po čase som si všimol, že je sa smeje všetkým. Tak ako ja. Pri Lucke bola každá moja bunka vo vytržení. Všetko chce čas, ale láska chce celú večnosť. Niekedy stačí tak málo, aby ľudia verili niečomu, v čo chcú veriť. Niekedy stačí tak málo, aby sa ľudia ocitli na dne. Kvôli dôvere. Lucka vedela, že mi môže veriť. Baška to neľúbila tak ako ja, musela dúfať. To je veľký rozdiel. Úprimný úsmev je dušou, obyčajný smiech môže byť len perami, ústami. Verte ľudom, ktorí si to zaslúžia. Verte ľudom, ktorí milujú srdcom, nie jazykom a nešpecifikovanými orgánmi. Verte hlavne sebe. V sebe nájdete všetko. Ja Lucku milujem, Lucka miluje mňa. Viem to celou dušou. Baška ľúbi Tomáša. Na Tomáša potrebujem pár mesiacov aby som to rozoznal. Predsa len, chlapi sú nevyspytateľný. Iba v keď naozaj ľúbia, im to vidíte pri každej príležitosti, každej puse , každom dotyku. Netreba veriť niekomu, kto si to nezaslúži. A naopak, treba veriť a dokazovať lásku človeku, ktorý miluje celou svojou dušou. Najviac na svete…
Celá debata | RSS tejto debaty