Jakub Druska

„Prečo si myslíš že život funguje len na báze prežívania? Na báze sínusoidy, raz hore a raz dole? Život je krásna vec, len ho treba vedieť žiť. Život je ako rieka, plynie rýchlo a neustále sa tok vody mení. Nikdy nevstúpiš dva krát do tej istej rieky, môžeš rieku pozorovať, ale voda na ktorú sa pozeráš, je o pár sekúnd desiatky ďaleko. Breh sa za tú chvíľu nezmení. Ale rieka sa neustále mení. Tak je to aj s človekom, so životom, so všetkým. Pes ktorý vyskočí nie je ten istý ktorý dopadne. Aj človek sa mení každou sekundou, jeho názormi, myšlienkami ktoré si prečíta, ktoré mu niekto povie. A treba sa vedieť naučiť žiť v prítomnej zmene. Lebo až keď prijmeš stálu lásku v stále meniacej sa prítomnosti, nájdeš trvalé šťastie,“ dopovedala mi Majka po tom, ako som jej povedal že mám dve obdobia života, jedno keď som šťastný a druhé keď som na dne.

„Och to je múdre, ale ako sa naučím žiť v prítomnosti? Veď stále myslím na tie problémy ktoré mám, zamorujú mi myseľ,“ odpovedal som.

„Počuješ to?“ spýtala sa ma Majka, s pohľadom ktorým skúmala všetko naokolo.

„Hmm, myslíš tie vtáčiky?“ spýtal som sa ale, keď neodpovedala, započúval som sa ďalej.

„Myslíš aj to auto ktoré znie v diaľke v doline?“ spýtal som sa ďalej.

„Na čo si myslel keď si počúval to čo sa deje v tejto chvíli, keď si sa na to sústredil? Myslel si na ten problém?“ s úsmevom mi odpovedala Majka.

„Och môj Bože, už tomu chápem,“ odpovedal som úplne paralyzovaný. Zistil som že keď som sa sústredil na moje zmysli, na to čo počujem, minulosť ani budúcnosť nemala šancu mi preraziť v myšlienkach. Bolo to nádherné uvedomenie, a s tým čo mi Majka pred tým rozprávala som sa cítil strašne povznesene. Začal som chápať hlbšej podstate tohto bytia.

„Nauč sa užívať si krásu prítomnosti, a budeš žíť blažený život. Nebudeš riešiť problémy, lebo zistíš že žiadne nie sú. To len systém nás učí že sa bez nich nedá žiť. Láska a prítomná chvíľa je to najkrajšie čo môžeš v živote mať. Kiež by dnešný ľudia žili dlhšie ako škovránky,“ povzdychla si Majka.

„Ako myslíš tú poslednú vetu?“ spýtal som sa zajujatý. „Tak že keby rozumie vtáčej reči a spýtal by si sa škovránka koľko je hodín, odpovedal by že či ti šibe, že tu a teraz. Nič iné neexistuje. Ľudia majú tendeciu veľa rozmýšľať a komplikovať si život. Tých pár chvíľ života prežíju minimálne, napríklad keď skáču do vody, keď skáču z lietadla padákom, bunge jumping, vtedy nemyslia na nič. Iba žijú prítomnú chvíľu. To je ten kvázy adrenalín. To je ten život. Oslobodená myseľ. A na tie momenty sa paradoxne najviac spomína. Na ten moment prítomnej chvíľe, oslobodenej mysle. Nauč sa žiť v prítomnosti stále, nie len pri niečom čo považuješ za adrenalínové. A naučíš sa žiť,“ dopovedala Majka a ja som sa pozrel na západ slnka. Pocítil som jemný vánok na tvári, precítil som som každý šuchot v kríkoch, ktorý som vyhodnotil ako prebehnutie veveričky, a cítil som sa totálne krásne. Nemyslel som na nič, odbremenil som sa od emócií. Začal som chápať čo mi chce povedať, ale vedel som že to bude ťažké. Aspoň na začiatku.

„Musíš sa naučiť odbremeniť od každodenných nátlakov, zistiť že život je hra, že život je na nás, že život nás neustále učí, že karma nie je len tá zlá, ale aj dobrá. Keď urobíš dobrý skutok, dobrý sa ti vráti. To je zákon, to vždy platí. A nezabudni sa usmievať. Úsmev je ten najdokonalejší „vynález“ Boha – Lásky. Iba skrz úprimný úsmev, pri ktorom sa usmievaš aj cez oči, s krásnou iskrou, dokážeš zdieľať lásku. Všimni si ako ľudia reagujú keď sa na nich úprimne usmeješ. Väčšina sa usmeje tiež, a pár ľudí sa ti aj pozdraví ako keby ste sa poznali. Ale určite budú mať lepšiu náladu. Je to naozaj najdokonalejší spôsob zdielania lásky a pozitivity. Usmievaj sa a budeš usmiaty večne. Nič nie je zlé. Nič nie je problém. To si všetko len nahováraš. Ale rozum ti nikdy neprinesie nádherný šťastný život. Vždy do neho bude vnárať negativitu, myšlienky typu „čo ak?“ . Nepočúvaj rozum. Počúvaj dušu. Nájdi v sebe lásku a precítiš prítomnú chvíľu. O nič iné v tomto živote nejde. Len ho žiť a precítiť,“ povedala Majka a stále sa pozerala po vtáčikoch čo okolo lietali, so šibalským úprimným úsmevom. Žiarila láskou a energiou, nedalo sa jej slovám neveriť.

„A ako sa mám vysporiadať s negativitou? S tými zlými myšlienkami? Prosím skús mi dať nejaký recept,“ usmial som sa na ňu.

„Pozoruj svoje myšlienky. Nepotlačuj ich. Keď si nahnevaný, nepreciťuj to len to pozoruj ako pozorovateľ. Nepoddávaj sa myšlienkam, lebo sa nabalia. Plus daľšia krásna vec je, že človek nedokáže myslieť na dve veci naraz. Akonáhle si uvedomíš, že myslíš nad niečím negatívnym, len si povedz v mysli STOP. A zastavíš tok myšlienok. A začni preciťovať prítomnu chvíľu, uvedom si, že negativitou sa živiť nemôžeš. A začni si všímať čo sa okolo teba deje. Vždy sa niečo deje aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá. Všímaj si veci okolo teba. Precíť všetky zmysli. Chuť, čuch, hmat, zrak, sluch. Môžeš vnímať všetko naraz a bude to najkrajší pocit. Len to skús a po čase zistíš že to funguje. A hlavne myšlienky nepotlačuj, ale pozoruj.