Nie vždy bol vždy život ľahký. Nie vždy sa všetko nesie vo vytrvalom duchu. Áno veľa ľudí čítalo Tajomstvo, áno veľa ľudí vie, že pozitívne myslenie robí život nádherným. Prečo však ľudia napriek tomu stále tápu v depresiách? Nechápu že život je vždy len odrazom myšlienok? Tieto myšlienky zapĺňali Patrika už niekoľko dní. S Deniskou to nešlo ako to malo. Možno to bolo naozaj tou komunikáciou, tým že prevažnú časť mesiaca strávil mimo svojho mesta. Mimo nej. Vysoká škola má naozaj veľké nároky. Nie len, že študent zrazu pochopí aké je to byť bez teplej stravy, bez kamarátov, bez pohodlia domova. Je to oveľa ťažšie. Ak má daný študent ako napríklad Patrik vážny vzťah a odíde do ďalekého mesta,začnú sa aj iné problémy. Žiarlivosť. Hádky. Paranoja. Všetko čo bráni zdravému vzťahu. Patrik bol už pár mesiacov na škole a cítil ako mu stagnuje vzťah s Denisou. Už boli spolu minimálne. O čom to je riešiť vzťahy cez internet? Patrik cítil ako to celé krachuje. Ľúbil Denisu ale cítil ako ten vzťah krachuje. Po lete plnom nádherných zážitkov,po lete a jari plnej duševného opojenia prišiel bod mrazu. Uvedomoval si síce čo Denisa pre neho znamená. Uvedomoval si, že bez nej by jeho život stratil zmysel. No napriek týmto škaredým myšlienkam si občas vedel zachovať pozitívnu tvár.
„Život je ako labyrint, celý život hľadáš ten svoj stred, a nájdu ho len tí, ktorí vedia že sa dá na labyrint pozrieť aj zvrchu. Nie len slepo blúdiť,“ napísal jedného večera Patrik Denise.
„Paťo ja tomu.nechápem. Skús mi to povedať polopate, ja naozaj niekedy tým tvojím ezoterickým veciam nechápem“, odpovedala mu Denisa.
„Zlatko nejde o to chápať, ide o to žiť. Ja chápem, že to spolu dotiahneme, že musíme spolu byť, lebo to cítim a vidím.“
„Paťo prepáč,ale ja už nechápem týmto veciam. A popravde ani chápať nechcem. Máme žiť ako keby bol zajtra náš deň posledný, užívať si život. Nie pátrať po zmysle života a tak. Tým ti život preklzne pomedzi prsty,“ odpisala mu Denisa. „Miláčik, aj keby zajtra zomriem nie je to môj posledný deň. Nejde o to užívať si, ide o to ľúbiť všetkých a všetko. Nie sme na tomto svete sami. Ľudstvo sa skazilo. Celkovo. Stratilo hlavný zmysel života. Zábavy,alkohol,drogy, čo to dáva človeku ktorý hľadá a žije? Iba opice a večne bludenie. Ja chcem v labyrinte dôjsť do cieľa. S pocitom že som život prežil a nie prejebal. Milujem ťa a keď sme spolu spravil by som všetko. No najmä túžim aby si pochopila, že všetko nie je ako sa zdá byť. My sme zodpovedný za seba. Otvor dušu, vypočuj svoje srdce. Búši len pre Teba. Len pre tvoj krásny život.“
„Cirkev vraví o nebi, ty o reinkarnácii. Človek už ani nevie čomu má veriť.“
„Výjdi pred dom. Ku záhrade. Zavri oči a predstav si svoju myseľ ako počítač. Všetko nahádž do „koša“. A daj vyprázdniť kôš. Predstav si svoju myseľ ako prázdnu pracovnú plochu. Na nič nemysli. Mysli na to ako tá príroda dýcha. Ako sa k tebe prihovára. Objim strom, dá ti veľa. Objim krik, tiež ti povie svoj príbeh. Všetko na svete má svoj príbeh. Každý má ten svoj. Vesmír sa spojí aby ti ho pomohol vyplniť, stačí len poprosiť. Láska prosím pochop tie veci,keď ich začneš chápať vidieť, sú úplne priezračné.“
„I will try it. Wait,“ prišla odpoveď.
Celá debata | RSS tejto debaty