Jakub Druska

Malý Princ bol niekoľko hodín preč, a Ruža začínala byť smutná. Nemala sa s kým porozprávať, nik jej nepovedal, aká je krásna. Ostala na planéte sama. Len ona a jej tŕne. Do toho sa ešte aj rozpršalo. Sklonila hlávku do zeme, jemne zaplakala a pomyslela si, aké by to bolo super, keby sa mala s kým porozprávať. Po pár hodinách prestalo pršať a ona ostala sama so svojimi myšlienkami. Trvalo hodný čas, kým sa zo svojich myšlienok o tom aká je krásna a smutná, a že jej to nemá kto povedať, pozrela okolo seba. Zrazu, niekoľko metrov od nej videla niečo vyrastať zo Zeme. Planéta bola malá a tak tam všetko trvalo oveľa rýchlejšie, ako na iných planétach.

„Kto si?“ spýtala sa Ruža so strachom, ale aj s istým záujmom.

„Ja? Baobab,“ odpovedal jej ešte len malý ker.

„Baobab? Och nie, však ty nám zničíš planétu. Och, prečo len Malý Princ, odišiel? Keď sa bude chcieť vrátiť, naša planéta už bude rozpadnutá na márne kúsky,“ zaplakala Ruža.

„Prečo by som mal túto planétu zničiť? Však ja si ju vážim a som rád, že mám vďaka nej život,“ odpovedal nechápavo Baobab.

„Pretože,“ začala rozprávať Ruža to, čo jej vysvetľoval Malý Princ,“ Baobaby by roztrhali našu planétu na malé kúsky. Preto, lebo máš obrovské korene.“

„Ach, to len pre toto? Už som sa zľakol že je za tým niečo horšie,“ zasmial sa Baobab.

„Ty sa tomu ešte aj smeješ? Smeješ sa tomu, že zničíš domov mne, aj Malému Princovi?“ spýtala sa so strachom Ruža.

„Ach ružička, ale to vôbec nie je pravda. Je pravdou, že máme veľké korene, ale veľké korene máme len na veľkej planéte. Plus, dokážem byť veľmi užitočný, myslím že keď vyrastiem, Malý Princ bude dokonca rád, že som vyrástol na jeho planéte,“ odpovedal s radosťou v hlase Baobab.

„Ach a čím mu už len ty môžeš poslúžiť? Však vyzeráš ako strom zasadený naopak,“ povedala mu ruža s posmechom v hlase. Keďže planéta Malého Princa bola malá, aj Baobab rástol veľmi rýchlo.

„Ružička, každá jedna rastlina má svoj význam. Ty tešíš svojou krásou, no ja mám väčšie využitie. Možno nevyzerám tak krásne ako ty, ale aj ja mám svoju dušu, aj ja mám svoje prednosti,“ odpovedal Ruži Baobab bez výčitky v hlase.

„Akéže už len ty môžeš mať prednosti?“ odpovedala pohŕdavo Ruža. No v mysli sa zľakla, lebo si uvedomila, že ak je to pravda, Malý Princ bude mať radšej Baobab, a ju prestane mať rád, a vytrhne ju zo Zeme.

„Dokážem nasávať vodu. Keď dlho neprší, ja v sebe stále tú vodu držím, a môžem ju stále poskytnúť. A moje plody sú veľmi chutné, sú veľmi zdravé a dokážu človeka aj zvieratá zasýtiť. A keď som veľký, mám hrubý kmeň. Ľudia si vo mne môžu vybudovať prístrešok, a mne to vôbec neuškodí, naďalej budem rásť,“ odpovedal Baobab Ruži.

„No, Malý Princ nepotrebuje jesť. Dokonca aj veľmi rád spáva pod holým nebom. A okrem mňa, tu nikdy nič iné nemal. Žiadne zviera. Myslím, že ťa vôbec nebude potrebovať,“ povedala mu Ruža.

„Je zaujímavé, že v tomto kúsku Vesmíru existuje človek, ktorý nepotrebuje stravu a žije z energie. Myslel som si, že taký ľudia už neexistujú. Ale predsa len, moje plody sú zdravé, myslím že im Malý Princ neodolá. A voda sa tiež zíde. Čo keď nebude niekoľko dní pršať a bude ťa potrebovať zavlažiť? Ružička, neboj sa. Ja Malému Princovi poviem aká si krásna. Mne nejde o pochvalu, mňa teší už len to, že dokážem pomôcť,“ odpovedal Baobab. Všimol si, že Ruža je až moc povrchná, že jej nejde o nič vnútorné, že ju tešia len komplimenty. Nezazlieva jej to. Je nádherná, a ak odmalička počúvala len to dobré, možno zabudla na to, čo mala odjakživa v sebe. Múdrosť všetkého. Baobab bol ešte mladý, nebol zvyknutý na chválu, no už okúsil bojazlivosť Ega.

„Klameš. Prečo by si sa ma zastával? Ak je pravda čo hovoríš, Malý Princ ma už nebude potrebovať,“ povedala tichučko a smutne Ruža.

„Ružička. Všetko čo sa narodí má svoj význam. Tak isto verím tomu, že Malý Princ sa o Teba tak stará preto, lebo ťa má rád. Si krásna. Keď kvitneš, rozširuješ navôkol seba nádhernú vôňu, ktorú vetrík posúva ďalej. Vetrík si možno ani neuvedomuje, akú krásnu vôňu unáša do sveta, no pritom je šťastný, lebo môže poslúžiť. Tak isto aj ty, vydávaš svoju vôňu, a krásu tvojich plodov. Máš krásne tŕne, ktoré môže zraniť niekoho, kto by ťa chcel odrhnúť. Si sama o sebe dokonalá. Ako aj všetko, čo v tomto vesmíre vzniklo. Myslím, že Malý Princ si uvedomuje, že si výnimočná. Tešíš ho, a on teší Teba. Ty ho tešíš krásou a nádhernou vôňou, a on teší teba tým, že je za to vďačný a má ťa za to rád. Nemusíš sa báť, nikdy ťa neprestane potrebovať. Vždy mu ukazuješ, že na tejto planéte môže byť niečo tak krásne ako si ty. Neboj sa, ja ťa mám rád, a ak by aj náhodou zabudol na to, prečo ťa mal doteraz rád, sám mu to pripomeniem. Však môžeme byť priatelia nie?“ usmial sa Baobab na Ružu.

„Och, aký si ty len milý Baobab. Ak ja teším Malého Princa tým, aká som krásna, potom ty budeš tešiť Malého Princa tým, že mu budeš užitočný a veľmi nápomocný. Ďakujem ti Baobab, som teraz veľmi rada, že si nakoniec vyrástol. Malý Princ sa určite poteší, keď zistí že nie si len burina,“ usmiala sa Ruža na Baobab a odvtedy boli priateľmi. Keď sa malý Princ vrátil z planéty Zem, najprv ostal zhrozený z Baobabu, ale keď chvíľku mlčky pozoroval, ako sa Ruža, o ktorej vedel, že žije len sama pre seba a pre svoju krásu, konečne smeje, usmial sa aj on. Mal ju rád, ale vedel, že Ružička je strašne prízemná. Zamiloval si aj Baobab, a skutočne sa potešil z jeho plodov. Tešil sa, keď naň vyliezol a pozeral na obľúbený západ Slnka z jeho konárov. Tešil sa zo svojej Ruže, lebo Baobab ju naučil skromnosti, čím mu pripadala ešte krajšia ako kedykoľvek predtým. A ovečka ktorú si doviedol, si zaľúbila Baobab, lebo jeho plody boli skutočne veľmi dobré. Všetko je tak, ako má byť.