Jakub Druska

Dlho som rozmýšľal či napísať tento článok, či nájde pochopenie, ale píšem ho už len kvôli tým pár ľudom, ktorí ho dočítajú dokonca a možno aj zmenia svoj pohľad na svet. Lebo svet ako všetko ostatné sa mení a mení sa veľmi rýchlo.

Začnem trebárs tým, že máme naozaj málo času do zvrátenia toho čo nás čaká. Každá akcia dočká sa reakcie. A ak si ľudia mysleli, že môžu vyťažiť takmer všetko čo táto Zemička má, čiže vyrúbať všetky stromy, docieliť aby každých 18 minút vyhynulo jedno zviera a pritom veriť že sa všetko vráti prirodzene do normálu, tak ťažko môžem vôbec uvažovať o zdravom zmýšľaní živočíšneho druhu „ na vrchole potravinového reťazca.“ Viem, že toto je téma, ktorá nie je moc obľúbenou pri pití kávičiek v podnikoch a že sa dokonca „nehodí“ ani k nedeľňajšiemu obedu. Skôr by som povedal, že je to viac menej tabu. Veď už média vytvárajú ilúziu, že všetko je v normále a žiadna globálna klimatická kríza neexistuje. Akú moc ten malý obdĺžnikový papierik má, však? Avšak, možno by ľudia aj chceli žiť v krajšom šťastnejšom svete, bez hladu, násilia a chorôb. Aj keď to možno znie ako sci-fi ( z Raju sme spravili Peklo), je možné stále zmeniť svoje postoje, zmýšľania a činy pre väčšie dobro. Je nás na svete 7 miliárd, 7 miliárd duší, pričom každá z nich prežíva svoj smútok aj šťastie. Veľa ľudí už pochopilo, že v živote nemôžeme žiť iba pre seba, ale pre Nás. Spolu máme väčšiu moc, ako každý zvlášť. Nie nenaznačujem tým, aby sme spravili revolúciu, bojovali proti chorým ideám, zomierali za svoju Pravdu. Skôr hovorím o tom, že stačí žiť reálny život a nie život ilúzií. Robiť rozhodnutia z ktorých plynie vnútorná radosť, dobrý pocit a nie stres a strach. Dávno by som už ľudstvo zatratil a znenávidel, ale stále si uvedomujem, že sa všetko nestalo v priebehu pár rokov, ale že všetko na seba nadväzuje už od stvorenia sveta. Odvtedy, ako sa ľudia začali deliť na pánov a otrokov, mešťanov a remeselníkov, odvtedy ako ľudia začali domestifikovať zvieratá a brať im čo nepatrí nám, ale im, odvtedy ako ľudia presvedčili sami seba, že svet sa delí na tých ktorí sa narodili „dobre“, a ktorí sa narodili „zle“. Dejiny plné vojen, história plná krvi a nenávisti. A toto sa deti učia už v mladom veku v školách. Ako keby iný spôsob ako drancovanie a znásilňovanie (vo veľkom znásilňujeme kravy, aby sme mali stále dosť mäsa a mlieka, nikto z Vás by to určite nechcel vidieť) , vraždy pre choré idey chorých ľudí boli jediným východiskom v tomto svete. Už Vám to dochádza? Tá nezmyselnosť? Ak ja vidím v obláčiku tvar korytnačky a ty tam vidíš tvár dieťaťa, kto z nás dvoch má pravdu? A keďže sa všetko mení, v priebehu minúty aj obláčik zmení tvar, a už pripomína niečo iné. Ale stále je to len oblak. Možno by bol tento článok jednoduchší, keby ho píšem na jednom konkrétnom prípade.. Ale všetko do seba zapadá a predsa nemôžem dýchať bez kyslíka. Volíme si z pomedzi seba ľudí, aby spravovali túto planétu rozumne a aby sme sa mali všetci lepšie. Hahahahaha. Uverili sme bankovkám a minciam, tomu že mať najnovší Iphone je zaručený spôsob, ako dosiahnuť určitý status v spoločnosti. Miesto toho, aby sme papali to, čo nám rastie na stromoch a rastie na záhradách, zatvárame a tlačíme na seba jedinečné zvieratká do veľkých hál, v ktorých ich chovajú na hormónoch a zrovna na strave, ktorá nám rastie na záhrade. Obrovské plochy pôdy sú určené len a len pre rast rastlinnej stravy určenej na výkrm „hospodárskych“ zvierat. Keby sa tá rastlinná strava nedávala zvieratkám v koncentrákoch, ale ľudom ktorý si jedlo ževraj „nemôžu“ dovoliť, tak by dávno neexistoval hladomor. Ľudia ktorí sa odvolávajú na kresťanstvo, často prehliadajú pravdu skrytú vo vetách v Biblii. Veď napríklad, keď sa len pozrieme na stvorenie sveta podľa Starého zákona, nájdeme tam zaujímavý poznatok: „Potom Boh povedal: Dal som Vám všetky semenné rastliny na Zemi a všetky stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno, nech sú Vám za pokrm.“ Nie, nie, žiadne zvieratá ani materské mlieko iných cicavcov tam naozaj nie je spomenuté. Ale aj napriek tomu je väčšina kresťanov úplným opakom toho, čo kázal Ježiš a starí proroci a učeníci. Podľa Božích prikázaní nežijú len ateisti, ale bohužiaľ často ani tí čo vodu kážu, a víno pijú. Nepíšem toto preto, aby som v ľuďoch vyvolával pocit viny, ale preto aby som ľudom ukázal, že Pravda je naozaj iluzórna, a ak budeme aj naďalej žiť v klamlivých predstavách o svete ako o materialistickom svete, v ktorom majú hodnoty len hmatateľné veci, potom nám naozaj neostane priveľa času odvrátiť prichádzajúcu Apokalypsu. Avšak, aby mohlo prísť niečo nové, musí zaniknúť to staré. A to staré čo nefunguje a jedine ubližuje, si k tomu aby to mohlo voľne bez boja odísť potrebuje uvedomiť v čom pramení. V čom pramení všetka nenávisť, predsudky a vojny na svete? Nie máte pravdu, stromy ani vtáčiky naozaj vedome nikomu neubližujú. Lev naozaj nezabije všetky zvieratá v okolí len kvôli tomu aby sa mohol ďalšiemu levovi pochváliť aký je skvelý lovec. Uloví len koľko potrebuje, nič viac nič menej. Stromy naozaj nevyvíjajú smrteľné vírusy ktoré by spôsobili, že by začali vo veľkom vymierať a padať. Ani hovädzí dobytok nemôže za to, že je umelo premnožený a produkuje do ovzdušia toľko škodlivého metánu. Tak v čom potom pramení všetko to utrpenie, tá skaza ktorú vidieť všade kam sa pozrieme? Samozrejme že iba v Nás. Iba človek ovládaný Rozumom dokáže sám seba presvedčiť, že všetko na tomto svete žije len a len pre neho a môže robiť čo sa mu zachce. Hry na moc v priebehu histórie zabili bilióny živých tvorov a neskutočne devastujú planétu. Stačí sa pozrieť napríklad na to, ako sa každým dňom mení zelená planéta v púšť. Nepíšem toto všetko ani preto, aby som uzatváral poslednú kapitolu tejto Planéty. Nie, píšem toto všetko preto, lebo Pravda oslobodzuje. Postupne po malých krokoch môžeme zachrániť Život. Stačí len že prestaneme hrať hry iných, ale žiť svoje životy. Tak aby sme sa v ten čas keď budeme odchádzať z tohto tela ľutovali toho čo najmenej a mali zo svojho života dobrý pocit. Pohli sme sa do novej doby, v ktorej to môžeme konečne všetko zvrátiť. Nik nás už nemôže väzniť za názor a dokonca za kritiku systému vďakabohu nemáme tresty smrti. Tak prečo sme ticho? Prečo ešte stále netúžime po slobode a Raji na Zemi? Naozaj nás viac uspokojujú tie obrovské panelové domy, ktoré demolujú všetku zeleň navôkol? Splodiny z áut, hluk, nezmyselné práce len kvôli tomu aby sme nejakú mali, lebo proste „všetci musíme robiť“. Dostali sme neskutočný dar a musíme si to uvedomiť. Môžeme žiť a vedome meniť a tvoriť. Skúsme to v Mieri. Na svete je pár ľudí ktorí nechcú, aby ľudia videli pravdu. Preto tá propaganda, vymývanie mozgov negatívnymi správami a stupídnymi reality show. Koľko ľudí skutočne žije? Je paradoxom, že najviac žijú na tomto svete tí napohľad blázni. Tí, ktorí si musia prejsť toľkou pokryteckosťou, často ubližujúcou nechápavosťou a samozrejme predsudkami. Veď človek, ktorý chodí bosý a nepapá mäso určite do mesiaca ochorie a zomrie! Je mi z toho až na smiech, aj keď smiať by sme sa na tom naozaj nemali. Mali by sme sa začať chápať a nie všetkých vidieť iba podľa svojej subjektívnej kritiky ktorej nevyhovuje vlastne nik okrem daného človeka. Žijeme na nádhernej planéte, ktorá si zaslúži všetku našu úctu a vďaku. Vďaka nej môžeme stále dýchať a objavovať všetky jej skryté krásy. Predsa snáď nemáte predsudky a neurážate rybu za to, že nevie lietať. Tak prečo potom toľko predsudkov voči nám? Voči našim bratom a sestrám?  Všetci sme ľudia a ak chceme žiť, musíme držať spolu. Možno pre začiatok bude úplne stačiť, keď po práci namiesto zapnutia televízora sa pôjdete prejsť za dom na lúku, možno do lesa a možno do najbližšieho parku. Skúste chvíľu nechať rozum rozumom a len Žiť.Iiba vedome zhlboka dýchať, všímať si tú krásu okolo. Všetko to živé. Nemôžeme žiť z mŕtveho, veď to predsa nedáva logiku. Žite prítomnú chvíľku, ani nebude ťažké sa usmiať a počúvať štebot vtáčikov, cítiť vánok na tvári… Nenechajme si zobrať to posledné čo tu žije, veď sa zahubíme ľudia. Skúste byť trošku menej kritickejší voči novým názorom, voči zmene. Viem, že sa ľahko žije v komfortnej zóne, v šesťdňových osem hodinovkách a medzi 4 stenami miesta, kde to poznáme. Možno sa stačí naozaj len pozrieť na svet iným pohľadom, pohľadom vnútra. Nevidieť tie ilúzie, ktoré na nás skúšajú, ale vidieť Pravdu. Veď ako povedal Ježiš, Pravda oslobodzuje. Mohol by som nájsť veľa príkladov, či už z hinduistickej, budhistickej, moslimskej literatúry. Veď predsa všetky náboženstvá rozprávajú to isté, len inými slovami. Ale vyberám si Bibliu, lebo Slovensko je predsa známe svojím vzťahom k Cirkvi. Hovorím k Cirkvi a nie ku kresťanstvu, lebo veľa ľudí to poníma za to isté, čo žiaľbohu a možno aj vďakabohu nie je pravda. Ale o tom možno nabudúce, aj keď dúfam, že nejaká tetuška ma nezlynčuje palicou pred domom už za tieto slová. Je mi smutno z toho, ako niekto chodí pravidelne do kostola, otvára ústa pre „Telo Kristovo“ a pred kostolom už ohovorí tetku z dolného konca za to, že si zívla cez kázeň a mala nakrivo šatku. Sme vychovávaní divným vzorcom, v ktorom je niekto vždy nad ostatnými. Rodič nad synom, šéf nad zamestnancom, človek nad prírodou. Možno keby si uvedomíme, že rodíme na svet živé tvory s vlastným pohľadom na svet a vlastnými zmyslami a nie náš majetok, tak by sme to mali znova o niečo ľahšie. Ale aj napriek tomu stále kričíme na tie malé bezbranné deti za to, že práve objavili čaro mláky. Stále im veľa rodičov prejavuje svoju nekonečnú lásku bitím po zadku za to, že odmieta jesť. Lebo predsa rodič vie najlepšie, koľko treba inému človeku k tomu aby bol najedený a plný. Úmyselne klameme deti preto, lebo sme sami zbabelý si priznať, že žijeme v lži. Aké by to bolo ľahšie, keby sme pre začiatok deti brali ako zázrak, a venovali im iba svoju lásku, nie svoje krivdy. Kupujeme im ako hračky zbrane, pozeráme s nimi televíziu plnú násilia a čudujeme sa, že sa potom bijú v škôlkach a školách? Že šikanujú dieťa ktoré sa najviac bojí? Možno by pre začiatok stačilo len venovať viac času svojim deťom a učiť sa ich múdrosti. Byť chvíľku ticho a pokorne sa s nimi hrať. Možno nám toho ukážu viac, ako sme za celý život mohli vidieť. Veď deti sú ešte úplne čisté. Sami vedia čo majú robiť, aby bol svet krajší. Možno, keby ich viac pozorujeme a hráme sa častejšie, ako keď sme boli malí, zo sveta by postupne začala miznúť ta nenávisť. A začala by narastať láska a pochopenie. „Nechajte maličkých prísť ku mne, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Možno tá spása vedie aj skrz deti.. Naučme sa vážiť si druhých ľudí a všímať si ich prednosti a nevyzdvihovať iba ich slabosti, len pre útechu svojho ega. Naučme sa ľudí ľúbiť a nie súdiť. Nesúď a nebudeš súdený. Naučme sa učiť z vlastných chýb a nedovoľme, aby sa z tohto sveta stalo Peklo. Už k tomu nemáme ďaleko. Avšak sme azda najbližšie v celej histórii nášho sveta k spaseniu, v navráteniu tohto sveta k tomu biblickému Raju. Žijeme v ňom, len sme sa nechali na chvíľku nechať zmiasť nami samými, našou mysľou a nebezpečnou hrou zistiť, koľko toho dokážeme speňažiť. Nejde o to, že on mohol rokradnúť všetko, čo sa dalo a prečo by som ja potom nemohol. To je stále vracanie sa do minulosti. Naučme sa ísť ľudom príkladom, žiť svoje pravé životy bez lži. Objavujme, čítajme, spoznávajme nové veci, skúšajme nové možnosti, len hlavne nestojme na mieste a nebuďme nečinný, lebo matička príroda už pomaly nemá inú možnosť ako nás tu zatopiť. Sami si za to môžeme, nemôžeme dávať za vinu prírode, že kvôli obrovskému odlesňovaniu sa voda nedokáže udržať v pôde, lebo konáre a kmene stromov už dávno majú iný „zmysel“ ako rozkvitať a udržovať vodičku v pôde. Nemôžeme jej dávať za vinu, že voda nepravidelne cirkuluje a že sme našou činnosťou narušili celé ovzdušie. Nemôžeme jej dávať za vinu, že sa pomaly roztápajú ľadovce a hladina oceánov sa pomaly zvyšuje. Koľko toho ešte príroda znesie? A koľko toho znesie naša zodpovednosť? Nedostali sme za úlohu nič iné, ako žiť a oslavovať život každým nádychom. Ale my sa rodíme a zomierame, pričom celý život len nivočíme seba a okolie. Skúsme zmeniť myslenie, skúsme zmeniť uhol pohľadu a skúsme túto našu pestrofarebnú planétu ešte zachrániť. Hlavne sa neopúšťajme, spolu dokážeme viac ako každý jednotlivec sám. Zastavme tento chorý materialistický nivočiaci systém a nekončiacu sa negativitu v sebe. Ja verím tomu že spravíte správne rozhodnutie, verím tomu že Život nakoniec vyhrá nad smrťou. Možno sa len pre začiatok zamyslieť nad tým čo jeme, pozrieť si odkiaľ to naše jedlo pochádza a zistíme, že to so životom nemá spoločné nič. Možno bude stačiť odložiť predsudky na vegetariánov a vegánov a pozrieť sa na to z ich uhlu pohľadu. A tí čo zosmiešňujú, v konečnom dôsledku zosmiešňujú vždy len sami seba. Nenechajte sa odradiť, odmena je za to nádherná. Niet krajší pocit, ako byť najviac šťastný v každú sekundu každého dňa. Verte mi, že nie je krajší pocit , ako keď sa zamyslíme pred spaním nad tým ako sme strávili deň a zrazu zistíme, že sme cezeň nesklamali ani seba, ani Boha, ani matku prírodu. Vlastne, načo Jedno delím do viacerých názvov? Vám, čo ste sa dostali až sem, Ďakujem za tých pár minút vášho života. Veľmi Ďakujem. Prosím skúsme v sebe nájsť tú ľudskosť. Tto čo z nás robí ľudí. Nesmieme ostať ticho dúfať, že to niekto vyrieši za nás, ide iba o tie naše malé kroky. Hľadajme lásku, hľadajme seba, hľadajme zmysel. Predsudky nás nedovedú nikam, láska nás dostane aj na tie najmenej uveriteľné miesta v našej fantázii. Stačí žiť a veriť. Ďakujem