Ach tie vzťahy. Aká len rozsiahla téma to je, bolo o nich napísaných snáď milióny kníh, organizovaných státisíce prednášok, workshopov, rozhovorov, avšak stále nás v niečom vedia prekvapiť. V podstate sa tomu dá pochopiť, veď každý jeden z nás prežíva od narodenia desiatky, stovky rôznych vzťahov, či už vzťah dieťa – rodič, vzťah žiak – učiteľ, dieťa – kamarát, manžel – manželka, … Nedajú sa spočítať, s každou jednou osobou, ktorá sa pohybuje v našom okolí prežívame určitý druh vzťahu. Určitý druh učenia a vzájomného sa tolerovania. Ako nás však ovplyvňujú tieto naše vzťahy v každodennom živote a aký je pôvod problémov vo všetkých tých vzťahoch, ktoré každodenne prežívame?
Náš život začína v určitom okamihu tohoto nekonečného kolobehu života a smrti. Začína dňom nášho počatia a vývinu sa v maternici. Už počas tohto prvotného obdobia života prijímame rôzne informácie a vzorce, ktoré nás ovplyvňujú počas celého života. Dieťa naberá prvé „gény“, či už zo stravy, myšlienok, alebo závislostí matky, ktorá ho živí v svojej maternici všetkým tým, čím žije. Keď dieťa príde na svet a narodí sa, preberá všetky vzorce a zvyky, ktoré vidí v svojom blízkom okolí a všetky tieto vzorce správania, ktoré vníma v mladom veku ho formuje počas celého života. Rovnako, ako získava stravovacie návyky svojich rodičov, získava aj zvyky týkajúce sa vzťahov. Ako príklad si môžme uviesť, že keď rodičia dieťaťa majú problém s rómskou menšinou, strýkom, svokrom, Cirkvou, tak všetky tieto vzorce vzťahov prenášajú na dieťa a rovnaké vzťahy bude mať aj dieťa, kedže kopíruje správanie rodičov. Takže keď v dospelosti máme problémy so vzťahmi, musíme sa vedome vrátiť do minulosti a hľadať pôvod všetkých problémov vo vzorcoch, ktoré sme prijali od rodičov a často krát sú úplne nezmyselné.
Poďme však späť ku vzťahom a to k vzťahu medzi mužom a ženou, k tomu partnerskému. Keď vyprchá prvotná eufória a začneme si všímať aj to, čo sme prvé mesiace prehliadali, prichádza skúška. Dobiehajú nás naše domnienky a všímame si aj tie veci, ktoré nemáme na partnerovi radi. A radi by sme ho zmenili. V prvom rade si treba uvedomiť, že nemôžme nikoho zmeniť, pokiaľ nás sám o tú radu nepožiada. A v druhom rade si treba uvedomiť, že to, čo sa nám na našom partnerovi nepáči, nám on len zrkadlí. Zrkadlí nám všetko, čo v sebe nemáme spracované. Takže ak nám vadí, že nedokáže Váš partner udržiavať poriadok, zrkadlí nám v tom len to, že nás mamina v mladosti sekírovala za ten neporiadok v detskej izbe, zrkadlí nám karmicky všetko, čo bolo v minulosti vyčítané nám. Ak Vám prekáža to, že Váš partner nedokáže efektívne hospodáriť s peniazmi, spomeňte si na to, či ste vždy efektívne používali peniaze aj Vy, alebo či Vaša mamina to isté nevyčítala Vášmu ocinovi. Všetko sa nám len karmicky vracia a je len na nás, či s tým budeme chcieť efektívne pracovať, alebo bezhlavo striedať partnerov až do konca života, a dookola riešiť ten istý problém, len s iným partnerom. Ono tie nespracované veci neujdu, hlavne neujdeme pred nimi my, a jedného dňa sa voči nim musíme postaviť z očí do očí, či už v tomto živote, alebo v posledných minútach života, keď srdiečko odíde, ale mozog ešte 10 minút funguje a ukazuje nám spätne skrz svedomie náš život.
Ako sa však dá žiť v šťastnom a veselom vzťahu? Ľahko a pritom ťažko. Len treba ísť príkladom, nenechať sa vtiahnuť do búrky, ktorú v sebe prežíva náš partner, ale naopak vidieť to pekné aj na tom zlom. Vadí Vám neporiadok v byte? Povzneste sa nad to, usmejte sa a upracte s vedomím, že veľa ľudí na svete by dalo všetko za to, aby vôbec mohli mať byt alebo dom, v ktorom by mohol byť dokonca aj neporiadok. Veľa ľudí nemá toľko šťastia. Len buďte príkladom a konajte to, čo očakávate od svojho partnera a on sa po čase chytí. Ak nie, tak odíde a príde taký, ktorý si to bude vážiť. Avšak zbytočne nad tým nerozmýšľajte, len sa pre začiatok učte žiť a byť tým, koho chcete pri sebe mať. Myseľ je ťažký súper, preto s ňou nesúperte, radšej ju prijmite a učte sa s ňou žiť. Myseľ má rada argumenty, je tu teda možnosť buď stratiť hodiny života rozmýšľaním ako prežívať, alebo len prítomne žiť a užívať si nádherný život plný smiechu, spontánnosti, spevu vtákov, zurčania vodičky,…
A čo tie argumenty, ktoré potrebuje myseľ vo vzťahu s niekým? No k tomu je len jedna cesta a tou je komunikácia. Bez nej sa veru ďaleko nepohneme. Avšak komunikácia priama, my bohužiaľ komunikujeme tou cestou nepriamou, plnou domnienok. Ak nastane na spoločnej ceste s niekým vo vzťahu problém, je veľmi podstatné si to celé vydiskutovať. Všetko. Bez tajnosti, bez domnienky. Naživo. Nie cez výdobytky techniky. Medzi sebou, nie cez tretiu osobu. Až kým nepochopíme, že naše problémy a domnienky nie sú problémom, že sú to len také malicherné hlúposti, ktorými nás trápi ego. A že náš partner nepotrebuje hádku, potrebuje objať a ubezpečiť, že všetko je v poriadku. Že to len tá myseľ konštruuje neustále nejaké príbehy, ktoré so skutočnosťou naozaj nemajú nič spoločné. A najmä myslím, že všetkým na tomto svete by pomohlo, keby naozaj riešime tie „problémy“ medzi sebou a nie s kamarátmi/kamarátkami. Tí/tie nedokážu pomôcť, prežívajú vlastný svet a už vôbec nežijú naše životy v našich vzťahoch. Jedna vec je, že je to v tejto dobe už ako vírus, keďže všetci riešia všetko mimo osobu s ktorou by sa mali porozprávať. Druhou vecou je, že ten vírus je ľahko nákazlivý, a tak máme plné hlavy osudu kolegýň, priateľov, tamtoho čašníka ktorý býva o dva vchody ďalej a vlastne všetkých. Neriešime si svoje veci sami medzi sebou, ale na kávičkách a pivkách riešime dookola vzťahy niekoho iného. Alebo naše vzťahy, avšak bez toho, s kým by sa reálne niečo aj riešiť malo. A to je smutné. Ale aj to je naším zrkadlom vo vzťahoch. Alebo karmou, nazvať to môžme, ako len chceme.
A čo je vlastne najväčšou podstatou našich vzťahov? No predsa Láska. Tá je tým hýbateľom našich životov a osudov. Bez Lásky by sme v žiadnom vzťahu s ľuďmi nedokázali udržiavať kontakt ani sa stretávať. Len kvôli tým pár momentom v živote, v ktorých medzi našimi srdiečkami prúdom tiekla láska a ohrievala naše líca a rozťahovala pery do úsmevu, máme motiváciu v tomto svete plnom nesvárov prežívať. Bez lásky by sme nemali toľko krásnych spomienok, chvíľ, deti, rodinu, domov, priateľstvá, … Takže ak už niečo v našich vzťahoch máme budovať, nech je to láska, pochopenie, radosť a odpustenie. Skúsme miesto výčitky niekoho objať, skúsme miesto unáhleného rozchodu alebo skončenia priateľstva radšej pochopiť toho druhého. Veď predsa, je nám len zrkadlom nás samých. A keď si toto uvedomíme, nájdeme svoje zrkadlo aj u pani predavačky, aj u pána policajta, u svojich detí. Všetci si len niečo zrkadlíme, tak skúsme ľudom a sebe nastavovať to dobré zrkadlo, aby sme ho potom všade aj videli. Nech Láska rastie po celom svete, nech prerastie do porozumenia a vzájomného rešpektu a buduje krásne vzťahy medzi nami, medzi nami a prírodou a medzi nami a životom. Nahraďme Láskou nenávisť a posudzovanie a zrazu nebude nikoho, kto by bol ochotný bojovať. Prečo aj bojovať a žiť vo vojne, keď miesto nenávisti môžme šíriť Lásku a nájsť ten krásny priestor pre život nás všetkých? Učme sa zo vzťahov, máme ich toľko vôkol seba, že stačí len pozorovať a konať inak ako zvyčajne, a ono sa to všetko vráti. Veď každý nám je len zrkadlom a súčasťou nášho bytia a existencie na tejto nádhernej planéte. Vážme si ju, vážme si seba a ľudí vôkol seba a ono sa nám to všetko raz vráti, v podstate hneď ako s tým začneme 🙂 Držím nám všetkým palce a ďakujem, že tu spolu so mnou zveľaďujete tento dokonalý svet.
Celá debata | RSS tejto debaty